V 50. rokoch minulého storočia začali štátne železnice uvažovať o potrebe nových motorových vozňov, ktoré by nahradili legendárne „Hurvínky“ radu M131.1. Ministerstvo dopravy spolu s ČSD požadovali jeden oddiel pre cestujúcich, oddiel pre batožiny a dve samostatné stanovištia rušňovodiča. S hmotnosťou sa uvažovalo na úrovni 29 ton a rýchlosť vozidla mala byť 60 km/h. Výroba bola zadaná Vagónke Studénka, ktorá ešte v roku 1959 vyrobila dva prototypy.

Po množstve skúšok a dodatočných úprav sa v rokoch 1963 a 1964 pristúpilo k výrobe 120 kusov, v dvoch sériách. Nové motorové vozne dostali označenie M240.0 (820). Tie sa už od pôvodného zdania líšili. Išlo napríklad o väčší počet miest pre cestujúcich (56 sedadiel), hmotnosť vozidla bola 31,6 ton a maximálna rýchlosť 70 km/h. Skriňa motorového vozňa bola riešená ako samonosná a tvorí ju spodok, dve bočnice, dve zaoblené čelá a strecha. Tieto elegantné stroje, si podľa zvuku pripomínajúceho šijací stroj, vyslúžili prezývku „Singrovka“.

Niekedy aj tie najjemnejšie tóny, pripomínajúce zvuk šijacieho stroja, dokážu prebiť hrmot ťažkých čias a vniesť do údolia novú eleganciu. Osud „Singroviek“ nám pripomína, že krása a pokrok sú často krehké, no ich odkaz v krajine pretrváva v spomienkach na každú jednu cestu.

Už v roku 1963 sa tieto vozne objavujú aj na východnom Slovensku – v depách Prešov, Spišská Nová Ves a Poprad. K ich nasadeniu na trati Margecany – Červená Skala došlo pravdepodobne výrazne neskôr. Na prelome 60. a 70. rokov bolo na „Hnileckej štreke“ ešte možné bežne vidieť parné rušne. Predpokladáme, že v 70. rokoch 20. storočia sa začali „Singrovky“ objavovať aj na trati údolím rieky Hnilec, aby postupne nahradili motorové vozne radu M131.1.

Z kroník sa nám podarilo dopátrať, že motorovému vozňu M240.0049 (820.049) sa stala železničná trať Margecany – Červená Skala osudnou. Neďaleko zastávky Stratená, v októbri roku 1983 uvedený stroj úplne vyhorel. Vrak motorového vozňa neskôr previezli do depa v Spišskej Novej Vsi, kde bol ešte v tom roku zrušený.

Napriek náročným pomerom trate a pribúdajúcemu veku, slúžili stroje tohto radu ešte niekoľko rokov. Na pomoc im v roku 1985 prišli novšie motorové vozne radu M286.0 (850), s ktorými tu premávali až do konca 90. rokov. Po roku 2000 už „Singrovky“ neboli nasadzované do pravidelnej prevádzky a boli vedené už len ako záložné vozidlá. Medzi poslednými slúžili v Margecanoch stroje 820.014, 038, 047 a 086.

Fotografia zachytáva „Singrovku“ 820.026 v zrušenej stanici Vernár v lete 1996. Autor: Miroslav Boška

Pramene:
– súkromný archív,
– archív ŽSR – Železničné múzeum,
– ČÍŽEK O., SOUKUP I.: Životopisy M 240.0, 1997