História železničnej trate Margecany – Červená Skala
Železničná trať spájajúca Margecany s Červenou Skalou patrí k najvýznamnejším a technicky najnáročnejším inžinierskym dielam na Slovensku. Jej oficiálne uvedenie do prevádzky sa uskutočnilo v nedeľu 26. júla 1936 za účasti vtedajšieho ministra železníc Rudolfa Bechyně a ďalších významných hostí. Slávnostný okamih podčiarkol mimoriadny vlak z Margecian, na ktorého čele stáli tri rušne radu 331.0, vítané davmi obyvateľov na bohato zdobených staniciach.
Priebeh výstavby
Výstavba tejto 93 km dlhej trate trvala celkovo päť rokov a prebiehala v etapách. Stavebné práce sa začali 31. mája 1931 na technicky najnáročnejšom úseku pri Telgárte. Postupne boli do prevádzky uvádzané jednotlivé časti:
1933
1. október
Červená Skala – Telgárt
1934
28. september
Telgárt – Ľadová Jaskyňa
1935
22. december
Gelnica – Mníšek nad Hnilcom
(1435 mm)
1935
31. december
Ľadová Jaskyňa – Mlynky
Posledný úsek medzi Mlynkami a Mníškom nad Hnilcom prešiel technicko-policajnou skúškou len niekoľko dní pred celkovým otvorením trate v júli 1936. Zaujímavosťou je, že pôvodná trasa miestnej dráhy z Margecian do Gelnice bola v podstate zachovaná, no kompletne zrekonštruovaná na parametre hlavnej trate.
Technické unikáty v náročnom teréne
Trať prekonáva náročný horský terén na rozhraní Slovenského raja a Nízkych Tatier. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 256 miliónov Kč, čo vďaka zmene trasovania (vynechanie tunelov pri Margecanoch a Prakovciach) predstavovalo úsporu oproti pôvodným plánom. Daň za toto dielo však bola vysoká – výstavba si vyžiadala šesť ľudských životov.
Na trati sa nachádza:
Deväť unikátnych tunelov
Na 93 km dlhej trati bolo vybudovaných 9 tunelov v celkovej dĺžke 3,8 km. Najvýznamnejším je Telgártsky tunel s dĺžkou 1 240 m, ktorý je súčasťou unikátnej slučky na prekonanie prevýšenia. Tieto stavby dodnes svedčia o precíznej práci projektantov v náročnom horskom teréne.
Stovky mostných objektov
Trať lemuje až 281 mostov a viaduktov, ktoré harmonicky zapadajú do krajiny Slovenského raja. Najznámejším z nich je ikonický Chmarošský viadukt so svojou dĺžkou 114 metrov a deviatimi oblúkmi. Spolu s Telgártskym viaduktom tvoria najkrajšie príklady technickej architektúry u nás.
Najvyšší bod siete ŽSR
V sedle Besník, na hranici dvoch národných parkov, dosahuje trať vo vrcholovom tuneli nadmorskú výšku 955 m n. m. Ide o najvyššie položené miesto na slovenskej železničnej sieti s normálnym rozchodom. Trať tu prekonáva hlavné európske rozvodie v prostredí Nízkych Tatier.
Súčasnosť a odkaz trate
Železničná trať prechádzajúca juhom Slovenského raja a okolím Palcmanskej Maše už dnes nezažíva taký nápor vlakov ako v minulosti. Legendárny rýchlik „Horehronec“ aj pravidelná parná trakcia sú už minulosťou a nákladná doprava sa po útlme v roku 1992 obmedzila na manipulačné vlaky.
Napriek tomu „Hnilecká štreka“ nestráca na svojom význame. Jej malebnosť a technická dokonalosť predstavujú obrovský potenciál pre rozvoj cestovného ruchu a zachovanie technického dedičstva. Naším cieľom je, aby táto unikátna trať neostala len v spomienkach, ale bola aj naďalej živou súčasťou nášho regiónu.
