Od slávnostného zahájenia prevádzky v roku 1936 boli do čela nákladných vlakov nasadzované parné rušne radu 411 a 524.1. Neskôr tu bolo možné vidieť ďalšie rôzne rady parných rušňov až po legendárne „Štokre“ radu 556.0, ktoré tu dojazdili začiatkom 70. rokov 20. storočia.

Od roku 1971 začali do depa Margecany prichádzať prvé „Sergeje“, rušne radu T679.1. Do konca roku 1971 bolo do Margecian dodaných 6 strojov, konkrétne T679.1368 až T679.1373. Na doplnenie turnusovej potreby o záložné stroje, prišli o rok neskôr ešte ďalšie dva „Sergeje“, a to T679.1401 a 402. Tieto kultové stroje, pôvodom zo Sovietskeho zväzu, tak postupne úplne nahradili parnú trakciu v nákladnej doprave, na celej trati Margecany – Červená Skala – Banská Bystrica – Zvolen. Depo Margecany malo vo svojom stave dlhodobo 8 „Sergejov“. Zmenilo sa to až v roku 1986, kedy bol z Prešova pridelený ďalší stroj s označením T679.1494.

Hoci sa éra margecanských „Sergejov“ v Hnileckej doline pred rokmi uzavrela, príbeh stroja 781.368, ktorý dodnes brázdi koľajnice v Poľsku, nás učí, že skutočná hodnota a sila pretrvajú, aj keď sa zmenia hranice či okolnosti. Aj keď nás život zavedie ďaleko od domova, naše korene a poslanie zostávajú nezmenené. Použite tento priestor na zamyslenie nad tým, ako hlbokú stopu môžeme zanechať, ak zostaneme verní svojej ceste.

V časoch najväčšej slávy tu jazdilo 6 až 8 párov nákladných vlakov denne, ktorých vozbu zabezpečovalo depo Margecany v spolupráci s kolegami z Brezna, či Zvolena. Nákladné vlaky boli väčšinou vedené aj s postrkovým rušňom, ktorý sa v stanici Vernár odvesil a následne vlak vytlačil do km 80,4, už len ako nezavesený postrk. Postrkový rušeň sa potom vrátil z trate späť ako rušňový vlak. Okrem pravidelných priebežných nákladných vlakov a obsluhy vlečky vápenky v Jaklovciach, boli margecanské „Sergeje“ istú dobu nasadzované aj na jeden pár nákladných vlakov až do Žiaru nad Hronom.

Začiatkom 90. rokov dochádza k poklesu nákladnej dopravy, ktorá v kombinácií s vysokou spotrebou nafty a rastúcou cenou pohonných hmôt hrala v neprospech „Sergejov“. Tieto skutočnosti viedli k radikálnemu rozhodnutiu. S príchodom nového GVD 1992/1993 bola od 31.mája 1992 úplne zrušená prevádzka priebežných nákladných vlakov. V tom okamihu sa stali „Sergeje“ nepotrebnými a boli len sporadicky využívané pri výlukách alebo v zimnom období so snežným pluhom.

V roku 1996 boli niektoré stroje ešte presunuté do Prešova, kde vypomáhali do ukončenia elektrifikácie trate Prešov – Plaveč. Zvyšné stroje ostali zakonzervované, až kým nedošlo v roku 1998 k ich zrušeniu. Zachrániť sa podarilo len jedného margecanského „Sergeja“ 781.368, ktorý bol vedený ako záložný. Úvahy o jeho ponechaní pre muzeálne účely stroskotali v roku 2006, keď bol ako nepotrebný majetok odpredaný ZOS Zvolen a následne o rok neskôr súkromnému dopravcovi do Poľska, kde pod označením M62.1242 jazdí do dnes.

Dnes je možné na Slovensku zazrieť už len muzeálne „Sergeje“, ktoré z času na čas, na čele zvláštneho vlaku, zavítajú aj na Hnileckú štreku a potešia tým oko nie jedného fotografa, či fanúšika.

Titulná fotografia zachytáva nákladný vlak vedený „Sergejom“, na brehu Palcmanskej Maše, neďaleko Stratenskej píly, v lete 1975. Autor: Ondřej Řepka

Pramene:
– súkromný archív
– Svět železnice – číslo 2/2017