V tomto roku si pripomíname 70. výročie od ukončenia výstavby preložky trate pri obci Dedinky, z dôvodu výstavby vodného diela Palcmanská Maša.

Plány na vybudovanie vodného diela v tejto lokalite tu boli už v 20. rokoch minulého storočia, čo sa čiastočne premietlo aj do projektu výstavby železničnej trate Margecany – Červená Skala. Po druhej svetovej vojne už pôvodný zámer nespĺňal predstavy vtedajších predstaviteľov vlády, a tak sa pristúpilo k rozhodnutiu vybudovať výrazne väčšiu a vyššiu priehradu na rieke Hnilec. To spôsobilo nutnosť prekládky ešte relatívne novej železničnej trate.

Výstavba prekládky trate sa začala pravdepodobne v roku 1950 a trvala až do 21.októbra 1955, kedy prebehla aj kolaudácia celého železničného zvršku. Preložka začínala hneď za krajnou výhybkou stanice Mlynky v km 62,900 a končila až pred portálom železničného tunela (Hamrický) v km 67,100. V úseku medzi stanicou Mlynky a dnešnou zastávkou Dedinky trať stúpa maximálnym sklonom 17‰ aby sa dosiahla potrebná výška nad vzdutou hladinou vody. V úseku okolo nádrže železnica vedie po až 16 m vysokých násypoch. Tieto násypy sú obsypané 2 m hrubou vrstvou kameňa. Ďalej železnica vchádza do úzkeho údolia rieky Hnilec, kde koryto prekračuje dvoma oceľovými mostami. Tie sa nechali na pôvodnom mieste, boli však zdvihnuté na požadovanú výšku.

Niekedy musí stará cesta ustúpiť, aby vznikol priestor pre niečo hlbšie a väčšie – presne tak, ako sa pred 70 rokmi museli koľajnice pri Dedinkách zdvihnúť nad hladinu novej priehrady. Aj v našom vnútri sa hladina niekedy dvíha a mení známu krajinu. Použite tento moment na zamyslenie nad tým, že každá životná preložka nás v skutočnosti vedie k vyšším a pevnejším brehom.

Samotná priehrada je postavená ako gravitačný betónový múr, ktorý je vysoký 23 m nad terénom a v korune dosahuje nadmorskú výšku 788 m n. m. Vytvorením nádrže sa zaplavila dolná časť osady Dobšinská Maša, časť obce Dedinky i časť osady Stratenská Píla. Celková zatopená plocha má výmeru 85 ha. Samotná priehrada má charakter len akumulačnej nádrže, pričom tlakovým potrubím o dĺžke 2,7 km je voda z povodia Hnilca presmerovaná do elektrárne vo Vlčej doline, do povodia rieky Slaná. Priehradný múr sa skladá zo 17 blokov rôznej šírky. Pôvodná železničná trať viedla cez blok č. 14. Ak by ste si to chceli predstaviť na mieste, tak je to štvrtý (ten najširší) betónový blok od zastávky Dedinky. Je nutné povedať, že krajné bloky nie sú dnes viditeľné, nakoľko sú celé skryté pod terénom.

Pri prekládke železničnej trate došlo aj k premiestneniu samotnej zastávky (aj s pôvodnou drevenou čakárňou), ktorá bola medzi obcou Dedinky a osadou Dobšinská Maša. Výstavba novej budovy zastávky, ako ju poznáme dnes, sa realizovala až v rokoch 1970 – 1972.

Fotografia zachytáva výstavbu priehradného múru, ako aj pôvodnú železničnú trať, ktorá prechádzala cez dnes stojací 14. blok. Pôvodná trať neskôr ešte slúžila ako vlečka n.p. Hydrostav. Foto: archív TASR, autor J. Kočiš, december 1953.

Pramene:
– súkromný archív,
– archív ŽSR – pamätná kniha ŽST Mlynky,
– Holý, K. a kol.: Vodné dielo Dobšiná, 1966