V dejinách dopravy na území dnešného Slovenska zaujíma región dolného Spiša mimoriadne postavenie. Práve tu, v náročnom teréne medzi obcami Žakarovce a Máriahuta, vznikla v druhej polovici 19. storočia unikátna ozubnicová železnica. Svojím významom ďaleko presiahla regionálny rámec, nakoľko išlo o vôbec prvú ozubnicovú železnicu vybudovanú v zalitavskej časti vtedajšieho Rakúsko-Uhorska.

Impulzom pre vznik tohto odvážneho technického projektu bola intenzifikácia banskej činnosti. V roku 1882 odkúpila banské majetky v okolí Žakaroviec Kniežacia těšínska komora, ktorá pristúpila k rozsiahlej modernizácii ťažby železnej rudy. Dovtedajšia doprava suroviny konskými povozmi cez úzku Žakarovskú dolinu do pražiarne v Máriahute bola neefektívna a nepostačovala zvyšujúcim sa nárokom priemyselnej produkcie.

Vedenie podniku sa preto rozhodlo pre radikálne riešenie – výstavbu úzkorozchodnej železnice s rozchodom 1 000 mm. Vzhľadom na extrémny výškový rozdiel a konfiguráciu terénu nebolo možné trasu viesť adhézne. Projektant trate, inžinier Moriz Kohut, zvolil ozubnicový systém Riggenbach, ktorý v tom čase predstavoval špičku vtedajšieho banského inžinierstva. Samotná výstavba prebehla v rekordne krátkom čase počas roka 1884 a pravidelná prevádzka sa začala vo februári 1885.

„Žakarovská zubačka – prvá na našom území, technicky unikátna a nevídaná. Za 14 rokov fungovania dokázala prepraviť viac než milión ton rudy a zapísať Hnileckú dolinu na mapu svetového pokroku.“

Žakarovská zubačka merala celkovo 4,5 kilometra (vrátane odbočiek k jednotlivým štôlňam). Najpozoruhodnejším parametrom bolo jej stúpanie, ktoré na ozubnicových úsekoch dosahovalo až 110 ‰. Prevádzku zabezpečovali dve špeciálne konštruované lokomotívy, ktoré ruda na vozňoch v smere do údolia brzdila a v smere k baniam tlačila prázdne súpravy nahor.

Z hľadiska logistiky bolo kľúčové prepojenie zubačky na širšiu infraštruktúru. V údolnej stanici Máriahuta bola železnica priamo napojená na miestnu trať Margecany – Gelnica, ktorá bola uvedená do prevádzky v rovnakom období (1884). Toto spojenie vytvorilo integrovaný dopravný systém, ktorý umožňoval efektívnu expedíciu spracovanej rudy z hnilického údolia k hlavným spracovateľským kapacitám prostredníctvom Košicko-bohumínskej železnice.

Napriek svojej technickej dokonalosti a faktu, že za obdobie svojej existencie prepravila viac než milión ton rudy, slúžila zubačka len štrnásť rokov. Jej zánik v roku 1899 nebol spôsobený technickým zlyhaním, ale strategickou reorganizáciou banského závodu. Po presune prevádzkových budov a spracovateľských kapacít priamo nad obec Žakarovce stratila pôvodná trasa do Máriahuty svoje opodstatnenie.

Po zrušení ozubnicovej trate bola doprava rudy vyriešená novým spôsobom, ktorý odrážal vtedajšie trendy v baníctve. Vznikla visutá lanovka smerujúca do Kluknavy, konkrétne do časti Štefanská Huta. Tu bolo vybudované veľkokapacitné nákladisko, kde sa ruda prekladala priamo do vozňov Košicko-bohumínskej železnice (KBŽ). Týmto krokom sa banský závod vymanil z obmedzení úzkorozchodnej trate a získal priame napojenie na hlavnú uhorskú magistrálu.

Hoci bola žakarovská zubačka demontovaná na prelome 19. a 20. storočia, jej historický význam je neodškriepiteľný. Predstavovala dielo, ktoré otvorilo cestu ďalším ozubnicovým železniciam na našom území. Pre združenia venujúce sa histórii „Hnileckej štreky“ zostáva tento projekt fascinujúcim príkladom obdobia, kedy technický pokrok zásadne formoval krajinu a hospodárstvo dolného Spiša.

Titulná fotografia zachytáva ozubnicovú železnicu Žakarovce v mieste odbočky k štôlni Wilhelm. Zdroj: archív obce Žakarovce

Pramene:
– súkromný archív,
– archív obce Žakarovce a ŽSR,
– PATERA L.: Z dejín montánnej ozubnicovej železnice Žakarovce